Komunizmus- utópia, alebo nevydarený experiment

Autor: František Zábojník | 12.8.2011 o 8:19 | (upravené 12.8.2011 o 14:47) Karma článku: 1,29 | Prečítané:  516x

Slovensko, ako malý štátny útvar sa vo svojich pomerne krátkych dejinách stávalo často terčom pokusov o podmanenie a pozbavenie samostatnosti. Takmer neustále muselo čeliť tlaku svetových mocností, ktorému občas bezmocne podľahlo, ale vždy s postojom hrdého bojovníka povstalo a dalo najavo, že mu záleží na udržaní svojej suverenity. V novodobých dejinách sa musíme veľmi často prinavracať k epoche komunizmu, ktorej by som rád venoval toto krátke zamyslenie.

 

 

Názory na obdobie vlády Komunistickej strany sú často veľmi rozporuplné a rôznorodé. Najčastejšie sa stretávame z názorom, že to bolo obdobie bezprávia, chudoby, neslobody. Ale nájdu sa i zástancovia myšlienky, že nie každá idea a počin tejto doby boli nesprávne a neprospešné. Skúsme sa teda vrátiť v dobe a objektívne posúdiť, či to bolo obdobie rozkvetu, alebo zmietania sa medzi životom a smrťou, blahobytom a odriekaním.

 

1 Idea Komunizmu

Idea Komunizmu predstavuje spoločenský systém založený na spoločnom vlastníctve majetku, výrobných prostriedkov, prípadne požitkov. Zástancovia tejto ideológie poukazujú na Platónove dielo „ Republika“, prípadne dielo Thomasa Morea „Utópia“ , kde je popísaná spoločnosť založená na spoločnom vlastníctve majetku, spravovaná podľa princípu zdravého rozumu. Jean Jacques Rousseau takisto patril ku kritikom súkromného vlastníctva. Svoj zlatý vek komunizmus, chápaný ako hnutie začal prežívať začiatkom 20. storočia.

 

2 Komunistická strana Československa (KSČ)

Komunistická strana Československa (KSČ) vznikla v roku 1921 v Prahe odštiepením sa ľavicovej frakcie Česko-slovenskej sociálnodemokratickej strany. V roku 1946, v obnovenej ČSR, zvíťazila vo voľbách do Národného zhromaždenia (hoci na Slovensku utrpela ťažkú porážku od Demokratickej strany) a líder komunistov Klement Gottwald sa stal predsedom česko-slovenskej vlády. V komunistickom prevrate, ktorý vyvrcholil 25. februára 1948 sa Česko-slovensko stalo socialistickým štátom. V tom istom roku bola prijatá nová, komunistická ústava. 11. júla 1960 bola schválená Ústava ČSSR, ktorej obsahom bola aj zmena názvu štátu na "Československá socialistická republika".

Významným medzníkom v histórii komunistického Česko-slovenska bol rok 1968. V tomto roku sa stal prezidentom ČSSR Ludvík Svoboda. Alexander Dubček sa snaží o zavedenie demokratizačných zmien (zrušenie cenzúry, slobodné vystupovanie“). Krajiny východného bloku však z obavy o celistvosť Východného bloku nariadili intervenciu vojsk Varšavskej zmluvy. Tieto vpadli na územie ČSSR dňa 20. augusta 1968. Začína sa epocha nazývaná obdobie normalizácie, ktorá trvala takmer do roku 1988.

 

3 Paranoja

Po získaní moci v ČSR zaujala vládnuca strana silný paranoidný postoj voči potenciálnym odporcom resp. nepriateľom režimu. Táto paranoja bola čiastočne vyvolaná vplyvom ZSSR, ale do určitej miery aj napätou atmosférou vo vojnou zničenej Európe, vysporiadavaním sa s prisluhovačmi fašizmu a celkovým povojnovým chaosom v krajine. Bohužiaľ hon na nepriateľov štátu začal pripomínať hon na čarodejnice, ktorý vyústil do praktík stredovekých inkvizítorov, čim vtedajšia výkonná moc vypálila znak neľudskosti na komunistickú ideológiu, pričom pôvodné demokratické ciele akosi zostali zabudnuté.

Azda najväčším zločinom boli vykonštruované súdne procesy s údajnými nepriateľmi režimu, ktoré v značnej miere vrcholili popravami obvinených. Z mnohých spomeňme generála Heliodora Píku, Miladu Horákovú, Rudolfa Slánskeho, Vladimíra Clementisa. Od popravy Horákovú nezachránili ani protesty z celého sveta, v liste Gottwaldovi sa prihováral aj Albert Einstein. Naopak doma po celú dobu procesu prichádzali „rezolúcie“, dokonca aj od detí zo škôl, požadujúcich pre Horákovú smrť.

Za triedneho nepriateľa boli často označení niektorí ľudia len preto, že reprezentovali nejakú spoločenskú vrstvu. Napríklad i drobný roľníček, vlastniaci pár hektárov pôdy a pásik lesa, zdráhajúci sa podrobiť združstevňovaniu z úcty k dedovizni, potu a krvi svojich predkov. Často končili v pracovných táboroch – uránových baniach Jáchymově, Horním Slavkově a Příbrami. Na Jáchymovsku to boli napríklad Rovnosť, Svornosť, Bratstvo. Nazvať niektorý z nich Sloboda by bolo naozaj ironické.

4 Izolácia krajiny

Ďalším nedemokratickým krokom bolo uzavretie hraníc, ich ostražíté stráženie hliadkami Pohraničnej stráže, ktoré mali neobmedzenú právomoc pri zásahu voči narušiteľom hraníc. Keďže legálne vycestovať za hranice republiky bolo takmer nemožné a snaha vysťahovať sa do zahraničia sa rovnala vlastizrade, počty emigrantov pokúšajúcich sa opustiť republiku nelegálne boli vysoké, obete zastrelené pri pokuse emigrovať neboli ojedinelé.

Tieto opatrenia boli vyvolané potrebou udržiavať občanov v zidealizovanom, iluzórnom svete prezentovanom KSČ a nebolo žiaduce, aby z krajín západnej Európy prúdili poznatky o spôsobe života, politickom myslení, sociálnych podmienkach a ekonomickom vývoji tamojších krajín. Politickou propagandou boli ľuďom podsúvané informácie, že práve život v krajinách socialistického bloku je tou sľubovanou cestou k blahobytu a životu v zmysle kréda: „Každý podľa svojich schopností, každému podľa jeho potrieb“.

 

5 Násilne šírenie ideológie

Vyššie spomenuté počiny boli vlastne krokmi umožňujúcimi držať obyvateľstvo v potrebnej nevedomosti, obavách, neobmedzenej občianskej poslušnosti potrebnej k vytvoreniu zdravého podhubia šírenia ideológie. Novo narodené generácie, už vnímali komunizmus ako niečo samozrejmé, správne, čo tu bolo od nepamäti a je jedinou správnou formou fungovania ľudskej spoločnosti. Stotožňovali sa s režimom, lebo ten im bol pozitívne prezentovaný už v predškolských zariadeniach, počas povinnej školskej dochádzky, ba aj pri nástupe do zamestnania. Ak sa chcel človek stať naozaj plnohodnotným občanom štátu, nestačilo žiť morálne a čestne, dosahovať dobré pracovné výsledky, pretože žiadna osobnostná kvalita nedokázala vyvážiť členstvo v strane. Vlastne už na školách boli deti v iskričkovských, pionierskych a zväzáckych organizáciách pripravované, vedené a podporované v túžbe a nevyhnutnosti stať sa radovým komunistom a stotožniť sa s ideálmi strany.

Predchádzajúce riadky potvrdili, že KSČ na svojej ceste k upevňovaniu moci a šíreniu ideológie nepoznala žiadne prekážky. Aby sme však boli spravodliví, je nutné spomenúť, že napriek mnohým nedemokratickým postupom dokázala svoj vplyv upevňovať aj krokmi, ktoré boli pre občana prospešné.

Bola zavedená pracovná povinnosť. To znamenalo, že každý musel byť zamestnaný, ak tomu tak nebolo, bol obvinený z trestného činu príživníctva a potrestaný v zmysle platných právnych predpisov. Môžeme sa stretnúť s názorom, že to bol systém novodobého poddanstva, no na strane druhej práve táto skutočnosť zohrávala dôležitú úlohu pri znižovaní trestnej činnosti.

Na pracujúceho človeka bola sústredená maximálna pozornosť. KSČ si snažila získať jeho sympatie a lojalitu prideľovaním sociálnych výhod. Napríklad pri nástupe do zamestnania pri zaviazaní sa k pracovnému pomeru v podniku na určitú dobu bol poskytnutý pracovníkovi byt, pôžička s nízkym alebo nulovým úrokom (dokonca boli poskytované aj pôžičky nenávratné, čo však samozrejme bolo podmienené odpracovaním určitej doby v podniku). Podnikové rekreácie, rekondičné pobyty, bezplatná zdravotnícka starostlivosť boli samozrejmosťou.

Nesmieme však nespomenúť fungovanie obchodnej sféry a zásobovania. Mnohé tovary boli nedostatkové. S výnimkou základných potravín obchody často krát zívali prázdnotou. Spotrebný tovar, drogéria, kozmetika, elektronika, ale aj ovocie boli dodávané sporadicky a zriedkavo. Nákup automobilov bol organizovaný v poradovníkoch a bol ovplyvňovaný straníckymi zásluhami. Toto vytváralo živnú pôdu pre rozvoj čierneho obchodu, korupcie a úplatkárstva.

 

6 Záver

Zmyslom tohto zamyslenia nebolo odsudzovať, alebo obhajovať činy KSČ. Snažil som sa tu opísať ideológiu Komunizmu, spôsob života ľudí v období, keď táto ideológia bola presadzovaná. Napriek všetkému vyššie popísanému zastávam názor, že je to ideológia humánna, filantropická, pokroková no bohužiaľ neaplikovateľná a utopistická.

Nemožnosť aplikácie Komunizmu do života spoločnosti je potrebné hľadať v nepripravenosti ľudstva, tak ako nás o tom presvedčil štyridsať rokov trvajúci experiment, prebiehajúci na našom území. Sebeckosť, túžba po moci, bezohľadnosť sú vlastnosti, ktoré sú človeku dané do vienka a len tak sa ich nezbaví. Stoja v ceste vybudovaniu skutočnej komunistickej spoločnosti. Príbeh budovania komunizmu je dôkazom toho, že aj tá najsvätejšia myšlienka sa dá zneužiť k snahe ovládnuť spoločnosť a podrobiť si človeka.

Za povšimnutie stojí, že podľa českého zákona č. 198/1993 Sb. bola KSČ organizáciou zločineckou a zavrhnutiahodnou, v Národnej rade SR bol prijatý zákon o protikomunistickom odboji, ale žiadny z komunistických funkcionárov, alebo prisluhovačov KSČ nebol vzatý na zodpovednosť.

 

Literatúra

 

1. kolektív.: Dejiny Európy. Bratislava : Mladé letá, 1999, ISBN 80-06-00605-9.

2. http://sk.wikipedia.org/wiki/Komunizmus (4. 4. 2011 )

3. KOZAŇÁK, J.: Základy inteligencie. Bratislava : CAD PRESS, 2007, ISBN 978-80-88969-34-1.

4. LENIN,V.I.: Spisy 33. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1955.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?